Akí sú Slováci? V ankete počas siedmich týždňov zisťujeme náš vkus – čo čítame, počúvame, pijeme a na čo, prípadne na koho môžeme byť v súčasnosti hrdí. Preto sme zvolili 7 kategórií a do každej sme navrhli 7 nominantov, ktorí v nich v posledných rokoch zaujali.
V prvej časti ankety ste mohli voliť najúspešnejší slovenský športový klub, v druhej sme sa zamerali na architektúru, v tretej, pre odľahčenie, na najobľúbenejší alkohol Slovákov, v štvrtej sme zisťovali, aký nový televízny seriál sme si obľúbili, v piatej sme sa zamerali na najobľúbenejších súčasných spisovateľov, v šiestej sme hľadali najobľúbenejšieho súčasného slovenského popového speváka. Teraz hľadáme udalosť, ktorá Slovákov v posledných rokoch mimoriadne zaujala.
Táto kategória je pomerne komplikovaná. Keďže negatívnych správ je stále dosť, my sme sa rozhodli výber zúžiť na pozitívne a viac-menej nepolitické. Do výberu sa nám dostala síce aj naša prvá prezidentka – ale tú sme zaradili skôr pre tento fakt, je prvou ženou, ktorú sme si vybrali do tejto funkcie, čo je skôr kultúrnou a rodovou záležitosťou, svedčiacou o to, že sa konečne pomaly lúčime s ešte stále prevládajúcimi rodovými stereotypmi. Vznik Československa je taktiež historickou udalosťou, ktorú nemožno prehliadať, navyše naše oba národy majú aj po rozdelení spoločného štátu k sebe stále veľmi blízko.
1. Zisk titulu majsterky sveta pre lyžiarku Petru Vlhovú
Petru Vlhovú sme do nášho zoznamu zaradili presne z rovnakého dôvodu, ako cyklistu Petr Sagana. Už niekoľko rokov púta pozornosť Slovákov svojimi výnimočnými výkonmi a prebudila oň záujem o širokej verejnosti. Jej výpočet úspechov je impozantný: je úradujúca majsterka sveta v obrovskom slalome.
Na tohtoročných majstrovstvách sveta obhájila aj striebro z alpskej kombinácie a bronz zo slalomu. To však nie je všetko. V roku 2012 získala v slalome prvú slovenskú zlatú medailu na zimných olympijských hrách mládeže. Dvakrát bola juniorskou majsterkou sveta a v priebehu posledných štyroch rokov deväťkrát vyhrala v pretekoch Svetového pohára. V tomto roku získala za svoje športové výsledky Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky I. stupňa.
2. Obrovský úspech filmu Čiara doma i v zahraničí
Film Čiara režiséra Petra Babjaka patrí na domácej aj zahraničnej scéne k najúspešnejším slovenským filmom, ktorý sa navyše stretol s mimoriadne pozitívnym ohlasom aj v zahraničí. V roku 2018 bodoval celkovo v šiestich kategóriách ankety Slnko v sieti. V roku 2017 bol úspešný aj v USA – na 53. MFF Chicago si hlavnú cenu v kategórii Best Art Direction odniesol jeho filmový architekt Václav Novák.
V tom istom roku si cenu za réžiu odniesol Peter Bebjak z prestížneho festivalu v českých Karlovych Varoch. Ďalej sa Čiara môže pochváliť dvoma oceneniami z francúzskeho festivalu v Arras vrátane hlavnej ceny Grand Prix.na festivale International du Film Policier de Liége, v Belgicku získal film tri zo štyroch hlavných cien a v roku 2017 sa ocitol aj v širšej nominácii na Oscara.
3. Vzostup fenoménu Sagan
V posledných rokoch Sagan na Slovensku vyvolal priam ošiaľ. Svedčí o tom aj fakt, že hlasujúci ho posunuli do finálovej desiatky ankety Najväčší Slovák. Peter Sagan ako jediný na svete stal trikrát po sebe Majstrom sveta v cestných pretekoch ( 2015, 2016, 2017). Na Tour de France (2012 – 2016) sa stal jediným pretekárom, ktorý získal zelené tričko vo svojich prvých piatich účastiach.
Je považovaný za jeden z najväčších talentov svetovej cyklistiky v súčasnosti, ktorý počas svojej profesionálnej kariéry vybojoval viac ako sto víťazstiev. Osemkrát sa stal slovenským Cyklistom roku, trikrát zvíťazil v ankete Športovec roka, získal Krištáľové krídlo a v roku 2015 bol podľa CyclingNews najlepším cyklistom sveta.
4. Objav unikátnych mayských miest
Slovenský archeologický tím odkryl niekoľko posvätných mayských miest. V meste Uaxactún bádajú už päť rokov a podarilo sa im odkryť päť mayských miest, niekoľko zaujímavých stél, astronomické observatórium, štukové masky a hieroglyfické nápisy. 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4 775 horských terasových polí a 5 080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd.
Ide celosvetovo o jeden z najvýznamnejších archeologických objavov posledných rokov, ktorý vznikol aj vďaka moderným technológiám a laserovému skenovaniu.
5. Prvá slovenská prezidentka
Slovensko sa po tohtoročných prezidentských voľbách zaradilo medzi 22 z viac ako 200 krajín sveta, ktoré majú premiérku či prezidentku. Pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka VIA IURIS, občianskeho združenia presadzujúceho spravodlivosť a právny štát.
V prezidentskej kampani sa prezentovala kauzou pezinskej skládky, Bola právničkou občianskej iniciatívy za uzavretie skládky v Pezinku, za čo bola ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou.
6. 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov
Minulý rok sme si pripomenuli sté výročie štátu, ktorý od roku 1918 musel niekoľkokrát bojovať o svoju existenciu. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému. 29. februára 1920 schválilo Národné zhromaždenie ústavu, ktorá formálne vyhlásila Česko-Slovensko za demokratickú republiku, na čele ktorej stojí prezident. Zákonodarnú moc vykonávalo Národné zhromaždenie, skladajúce sa z poslaneckej snemovne a zo senátu.
Prvá česko-slovenská republika trvala až do roku 1938. Po odstúpení prezidenta Beneša bola 6. októbra 1938 v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska, spoločný štát sa opäť konštituoval po ukončení druhej svetovej vojny a trval až do roku 1992.
7. Zápis modrotlače do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO
V posledných siedmich rokoch sme si pripísali až päť zápisov do prestížneho zoznamu – najnovším V roku 2015 bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V roku 2018 sa dostala aj do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Modrotlač sa tak pripojila k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a Horehronský viachlasný spev (2017).
